„Hľa človek.“ Zabudli ste? Podstatné je len to, že viete preukázať svoju ultra-úzkostne skostnatenú predstavu na to aby ste usúdili a odsúdili. Gratulujem. Gúd džob. Napíšem vám teda zopár rád ako (ne)rozprávať (napríklad) s pankáčom:
1. Rada: Nie je úplne vhodné začínať: „Punk je diabol.“ (Najlepšie je svoje tvrdenie potvrdiť argumentom: „sú na to vedecké štúdie“). Je veľké množstvo kresťanských kapiel, ktoré by sme do tohto hudobného štýlu mohli zaradiť. Navyše ak ste fanúšikom ľudových piesní, tak určite viete, že tie sú mnohé prešpikované rôznymi sexuálnymi dvojzmyslami. Asi by ste mali pouvažovať i nad tým zakázať ich tiež. Nehovoriac o hudobnom mainstreame, ktorý z rádií počúvame každý deň. A v podstate aj organ bol niekedy dávno považovaný za diablov nástroj. Dnes je skoro v každom kostole.
2. Rada: Zdržte sa prosím tiež: „Ty berieš nejaké drogy?“ (Aby ste to trochu vylepšili je dobré pridať, „lebo tak vyzeráš“). Odporúčam použiť najmä pred viacerými ľuďmi pri nejakej slávnostnej príležitosti. Najlepšie je zakončiť tým: „Si nejaký apatický.“ Ak by aj náhodou nebol, tak už bude.
3. Rada: Pridajte nejakú osvedčenú historku o tom aký je punk skazený a proti hodnotám našej spoločnosti.
4. Rada: „Tvárte sa ako najväčší odborník na to čo je arogancia a čo nie.“ Za tento bod sa ospravedlňujem, áno aj ja som v tomto blogu arogantný, je to však môj osobný priestor. Tak sa kľudne aj poserte.
5. Rada: Po tomto všetkom je najlepšie mu začať hovoriť o Bohu.
Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som sa týmto blogom mohol dotknúť a uraziť ich. Prepáčte, prosím odpustite mi to, no neviem inak. Prajem vám štipku pochopenia a menej myšlienkových stereotypov. Nazerajte do hĺbky. Nech vyhrá obsah a nie forma.